Popis produktu

Prebaľovala som génia - Lenka Gahérová Skutočné udalosti pospletané do neuveriteľného príbehu o dvoch chlapcoch, ktorí prišli na svet v jednej nemocnici v rovnakej minúte. Cesty sa im skrížia znova o šesť rokov v spoločnej školskej lavici. No kým jeden z nich je milovaný, obklopený láskavou rodinou, druhý ani len netuší, ako milujúca rodina vyzerá. Pôjdu ďalej spoločnou cestou? Rozvinie sa ich náhodné stretnutie do priateľstva a bude jeden súčasťou druhého aj napriek rozdielom prostredia, v ktorom vyrastajú? Ako sa vyrovnajú s prekážkami, ktoré im rozdielnosť svetov denne prináša? A ktorý z nich je génius? Priveľa otázok, na ktoré nájdete odpovede v príbehu Martina a Reného, keď prebalíte génia. Ukážka z kniha Prebaľovala som génia: – Ale veď máš iba pätnásť rokov! Nemôžem ťa pustiť samého do Thajska! – protestovala mama hlasno. – Chcete zbuntošiť celý dom? Čo je to tu za krik? – do kuchyne vošiel Dušan iba v pyžamových nohaviciach. – Vieš, kam sa chystá? – otočila sa na muža a na chlapca ukázala rukou. – No, povedz ockovi, kam sa chystáš! – obrátila sa na syna a rukou hodila na manžela. Ten nadvihol obočie, čím naznačil, že čaká odpoveď. – Idem do Thajska, – oznámil aj jemu tak presvedčivo, akoby to bola tutovka. – Aha. A načo tam ideš? – Na celosvetovú chemickú olympiádu. – Dobrýýý, – zatiahol Dušan uznanlivo, na čo ho Janka štuchla lakťom. Nič si z toho nerobil a pokračoval ďalej v otázkach: – A to ideš len tak, bez poriadnej prípravy? Také niečo má predsa postupnosť, – pripomenul otec logicky. – Veď má. Najprv vyhrá školské kolo chemickej olympiády, potom krajské, potom celoštátne a potom pôjde do Thajska, – vymenovala Janka a v tom rozrušení si ani neuvedomila, ako smiešne to vyznelo. Dušan sa ani neunúval pripomenúť, že už len zvíťaziť v školskom kole medzi staršími a skúsenejšími študentmi nebude žiadna sranda. – No to je jasné. A kedy sa to koná? – nedalo mu. – O necelé dva roky. – Aha. Takže vy mi chcete povedať, že tu o pol dvanástej v noci po sebe kričíte preto, lebo ty ho nechceš o dva roky pustiť niekam, kam ešte vôbec nie je isté, či tam pôjde? Tak dobrú noc, – pokrútil hlavou a odišiel do spálne. Janka so synom tam zostali stáť a pozerali na seba. Najprv sa jeden na druhého začali usmievať, postupne im bolo vidieť zuby a o chvíľu sa kuchyňou rozliehal ich hlasný smiech.